HISTÓRIA

Pôvod tohto plemena je nejasný. Existuje ohľadne toho mnoho dohadov, úvah a teórií. Jedna z verzií hovorí, že predkov weimarského stavača - sivomodrých francúzskych psov - doviezol z polovačky na konci 18. storočia práve z Francúzska veľkovojvoda Karl August z Weimaru. Týchto psov potom začali v jeho panstve volať "Psi Karla Augusta". Túto teóriu však dodnes spochybňuje viacero odborníkov. Odmietajú túto historku s pomerne logickým odôvodnením, že vo Francúzsku sa sivé stavače nikdy nevyskytovali a ani teraz nevyskytujú. Isté historické zdroje hovoria, že knieža Karl August získal svojich sivých psov od uhorského kniežaťa Esterházyho počas pobytu na jeho panstve v českých kúpeľoch Teplice. Zachovala sa totiž listina, v ktorej knieža Esterházy píše svojmu priateľovi o tom, ako bol Karl August očarený jeho psami. Údajne si ich od neho aj zopár kúpil a odviezol do Weimaru. Hoci nie je úplne jasné, odkiaľ knieža tieto psi do svojho regiónu priviezol, isté je, že keď sa tam dostali, rozdával ich svojim priateľom šľachtického pôvodu. Vďaka tomu sa títo psi v najbližších rokoch rozšírili do okolia Weimaru a Durínska. Úplne presné informácie máme až od roku 1870. Istý slobodný zemepán Wintzingerode Knorr Adelsbarn šľachtil psov, ktoré boli známe ako weimarské stavače. Výzor týchto psov je dokonca zvečnený na obraze namaľovanom na prelome rokov 1871 a 1872. Na plátne je znázornený ležiaci weimarský stavač pochádzajúci z chovu menovaného pána.